Show Menu
Cheatography
  1. Home >
  2. Education >

LOGIA1- Medzibunková signalizácia a receptory Cheat Sheet (DRAFT) by

Medzibunková signalizácia a receptory

This is a draft cheat sheet. It is a work in progress and is not finished yet.

RECEPTORY

G-rece­ptory (GPCRs): sa skladajú z troch podjed­notiek (α, β, γ). α podjed­notka má dve funkcie: viaže GDP/GTP a taktiež na seba viaže β, γ podjed­notku. Po naviazaní agonistu na receptor, teda po jeho aktivácii, sa α podjed­notka oddelí a reaguje so substrátom za vzniku druhého posla a účinku.
Poznáme 3 základné kaskády GPCRs podľa toho, akú α podjed­notka proteín obsahuje.
Gαs aktivuje efektorový enzým adenyl­átc­yklázu (AC), ktorá zvyšuje syntézu cAMP.
Gαi inhibuje adenyl­átc­yklázu (AC) a otvára­/za­tvára iónové kanály, čo vedie k inhibícii syntézy cAMP.
Gαq aktivuje efektorový enzým fosfol­ipázu C (PLC), ktorý štiepi fosfolipid fosfat­idy­lin­ozi­tol­bis­fosfát PIP2 v bunkovej membráne na inozitol trisfosfát IP3 a diacyl­gly­cerol DAG.

MEDZIB­UNKOVÁ SIGNAL­IZÁCIA

Bunky medzi sebou komunikujú vo forme signálov.
Chemická (humor­álna) signal­izácia funguje na základe recept­orov. Bunka môže komuni­kovať s inou bunkou endokrinne, aj keď je ďaleko od nej, cez krvný obeh. Ak sú blízko seba, parakrinne so sebou komunikujú prostr­edn­íctvom difúzie. Bunka dokáže sama so sebou komuni­kov­aťp­riamo, teda autokrinne, cez autore­ceptory.
Elektrická signal­izácia je typická spojeniami gap junctions, teda pórmi spájaj­úcimi cytoplazmy dvoch buniek, ktoré prenášajú medzi sebou akčný potenciál. Takéto spojenia nájdeme v bunkách myokardu či tenkého čreva.
Bunky môžu komuni­kovať aj priamo cez kontakt ako môžeme vidieť pri špecif­ickej imunite.
PRVÝ A DRUHÝ POSOL
Prvý posol je medzib­unková signálna molekula, ktorá sa viaže na receptory. Ide o extrac­elu­lárnu molekulu, neprec­hádza cez bunkovú membránu. Prvým poslom môže byť hormón, autakoid, neurot­ran­smiter či rastový faktor.
Druhý posol je vnútro­bunková signálna molekula, ktorá sa vytvára po väzbe prvého posla na receptor a zabezp­ečuje bunkovú odpoveď. Môže ním byť cAMP, cGMP, IP3, DAG, Ca2+.
FOSFOR­YLÁCIA PROTEÍNOV A AMPLIF­IKÁCIA SIGNÁLU
Po tom, ako a vytvorí druhý posol, sa signál amplif­ikuje vďaka procesu fosfor­ylácie proteínov. Fosfor­ylácia buď aktivuje alebo inaktivuje proteíny, čoho výsledkom bude bunková odpoveď. Proces fosfor­ylácie regulujú dva typy enzýmov: kinázy a fosfatázy.
Kinázy sú zodpovedné za katalýzu fosfor­ylácie. Prenášajú fosfátovú skupinu z ATP (za vzniku ADP) na -OH skupinu prítomnú na hydrox­yam­ino­kys­eline. Vzniká tak fosfor­ylovaný proteín, ktorý zmenil svoj tvar aj funkciu. Poznáme alifatické Ser,Th­r-k­inázy a aromatické Tyr-kinázy.
Fosfatázy majú opačný efekt ako kinázy, ich úlohou je defosf­ory­lovať, teda odštepovať fosfátový zvyšok, ktorý potom môže ďalej intera­govať s inými proteínmi. Oba enzýmy sú súčasťou kinázových kaskád.
BUNKOVÁ ODPOVEĎ
Výsledok aktivácie receptora, a teda samotnú bunkovú odpoveď, môže predst­avovať:
zmena membrá­nového potenciálu (prenos akčného potenc­iálu)
zmena hladiny Ca2+ (kontr­akcia)
zmena aktivity enzýmov (a syntéza druhých poslov)
zmena aktivity transp­ortných proteínov
zmena transk­ripcie génov (a produkcie proteínov- enzýmov, kanálov, recept­oro­v...)